Vladimír PETROVIČ
CESTY
Zbierka Cesty plné človečiny, 2009
I.
Hovorili, že všetky cesty vedú do Ríma,
čo je lož vlastná bláznivej schizofrénii.
Tá moja
cez sedmoro riek,
sedmoro vrchov
vedie a vždy viedla
k rodinnému krbu.
II.
Na cestu za poznaním pravdy
som sa vybral v pôrodných
kŕčoch svojej matky
a skončím ju v hlbokej
priepasti tmy a ticha.
... bez vedomia,
či som našiel?
III.
Kráčam na dve strany,
myslím na tri miesta,
štvornásobne rozpätený.
V šiestom dome priestoru
hľadám sedem divov sveta.
Až tam som sa dostal...
Aká je potom úmera
ôsmich sklamaní ?
Zdenka LACIKOVÁ
DAŽDIVÁ
Na skle sú kvapky. Zas vonku prší
aj vnútri vo mne hustý dážď.
Priam prietrž mračien je v mojej duši,
každý z nás sám je. Každý zvlášť.
Niečo mi chýba. Tuším, čo asi.
Bez lásky zvon som – nemý však.
A nikto nevie, že poplach hlásim
a vädnem ako divý mak.
Adriana GULÍŠKOVÁ
TMA A TICHO
Nastala tma a ticho
V korunách stromov spí víchor
Možno že nás východ slnka spojí
Alebo viac nebudeme svoji
Nastalo chladné ráno
Zmizli sny čo kradli spánok
Tvoje slová krásne i boľavé
Nájdem na malej loďke v prístave
Ivan Eduard HNÁT
OD MRKU DO SVITU
Neskoro večer
Zmámený ako motýľ
Privoniavam k tvojmu parfumu
Ladný je a vhod
Nepoviem nikomu
Keď som ťa naveľa predsa len dobyl
Odovzdane prepisujem genetický kód
Je dômyselný on
Znehybnený z únavy
A z nehy
Rozpočítavam tvoje pehy
Ktorá z kola von
Po stý raz meriam
Štíhle tvoje behy
Driemeš...
Tak lúštim dymové
Signály komínov
Čas ten kmitá
Akoby pomimo
Hľadáme
Jeden druhého
I každý sám seba...
Tlak hľadá svoju níž...
A ty už spíš znavená
Prameň vlasov
Zle kryje ramená
Nič viac
A ani netreba...
Ktosi vysiela SOS
Milenci škúlia na Mesiac
-Či by reku nezhasol-
Opodiaľ vyje pes
A kohút ten si namýšľa
-Jeden by z neho užasol-
Že bez neho nesvitne...
Ph! Veď ešte poriadne ani nemrklo!
Pavel NEMEC - LELÍN
ZÁHORÁCI
Smích si zdraví lachko nájde,
chytrú sprostost nehledajte,
múdrí múdrych nezežerú,
ňemí jazyk nezederú.
Aj ked bruch jak lavór máte,
ked dobre sa zachechtáte,
lepší je jak pomník na ňem
odutý pysk, srdce kameň.
Veseuý sme, dobre jíme,
burčák v súdku suadko dríme,
srandu máme z každého
aj ze sebja samého.
Smjejte sa dál premúdrenci,
už sa cisknú Češi, Nemci,
Záhoráci chrbet držá,
ked aj po ňem ňákú stŕžá
ani o krok nepovolá,
bit Slovensko nedovolá!
Už je tu prezident,
sprostost je dizident,
vivat, Záhoráci,
nech húpí horňáci,
smjejú sa dál,
my máme bál!
Ján RAK ml.
HĽADANIE
Môj osud plynie zľahka, bez záhady,
rád ošetrujem city zranené.
Zo srdca odstraňujem kamene.
Do smútku energicky radosť sadím.
Každému dávam overené rady,
tiež krotím city nepokorené
a v dušiach hľadám zdravé korene.
Môj duch je preto stále svieži, mladý.
V živote obmýva nás rieka času.
Vchádzame do kráľovstva rodiny.
Hľadáme tichú zónu bez zápasu,
žena – to je náš prístav jediný.
Bez citu moje základy sa trasú,
muž musí cítiť dotyk pevniny.
Laco ŠPÁNIK
ROZKOŠ
Mala rozkošatené haluzie
odhryzla mi spúšťač na píle
neodrezal som ani íver z nej
pospletala konáre
medzi otvorené brázdy na kmeni
naostril som si sekeru v šúpolí
smädné ruky ovlažil
v rozpálenom lome
do skorého rána odtínal som vzdychy
od výkrikov poranených komét